Holandskí fotografi, Ingrid Meijering a Marion Duimel, sa rozhodli dokázať, že tetovanie môžu aj v pokročilom veku vyzerať dobre, dodávať osobitosť a niesť osobitný význam.
Fotografi trávili tri roky portrétovaním tetovaných ľudí starších ako 65 rokov a zdieľaním ich príbehov.
Projekt Tattoo Age ukazuje ako ľudí, ktorí si zdobia svoje telá kresbami už od mladosti, tak tých, ktorí sa rozhodli dať si aplikovať tetovanie až v neskorom veku.
Tomas. Narodený: 1949, prvé tetovanie: 1978, posledné uskutočnené tetovanie: 2015
Neriešim, čo si o mne myslia ostatní. Vždy som sa rozhodol sám za seba, prekročil hranice, a cítim sa pri tom veľmi slobodný.
Kop. Narodený: 1950, prvé tetovanie: 1980, posledné tetovanie: 2017
S tetovaním sa vyčleňujete z davu. Nepripadám si taký holý a lysý. Je zvláštne, že v určitom okamihu začnete hľadať, kde na vašom tele ešte zostáva nejaký priestor na tetovanie, a nemôžete sa zastaviť.
Jan. Narodený: 1946, prvé tetovanie: 1957, posledné uskutočnené tetovanie: 2016
Keď som šiel po nemocničnej chodbe po operácii, doktor na mňa zavolal: „Stoj chvíľku, musím si pozrieť môj obraz!“ Nazval ma obrazom!
Toss, Narodená: 1936, prvé tetovanie: 2015, posledné uskutočnené tetovanie: 2016
Niekedy sa schválne posadím niekde v dave a sledujem, ako ľudia na mňa reagujú. Občas na mňa vrhajú podivné pohľady, ale nikto sa neodvažuje povedať niečo nahlas.
Chris. Narodený: 1953, prvé tetovanie: 2007, posledné uskutočnené tetovanie: 2016
Toto sú tetovania mojich predkov. Toto sú moje korene.
Ján. Narodený: 1954, prvé tetovanie: 1972, posledné uskutočnené tetovanie: 2017
Začal som v sedemnástich rokoch s malým obrázkom kotvy. A tetovanie sa mi zapáčilo…
Rebha. Narodená: 1942, prvé a posledné tetovanie: 1956
Bola to vtedy medzi mládežou móda. Mal som štrnásť rokov a ja som túžila po krásnych ozdobách na tvári rovnako ako všetci ostatní v dedine. Všetky ženy v mojej rodine, matka, sestry, sesternice mali tetovanie na tvárach. Bolo to skutočne súčasťou našej kultúry. Nikdy som nepremýšľala o odstránení tetovania. Sú mojou súčasťou a zostanú so mnou, kým nezomriem.
Richard. Narodený: 1946, prvé a posledné tetovanie: 2017
S mojou ženou Olgou sme boli spolu päťdesiat rokov. Spoločne sme mali dve dcéry. Naša mladšia dcéra bohužiaľ odišla zo života príliš skoro. Potom ochorela moja žena. Trpela šesť týždňov, kým zomrela. Rozhodne by som sa nenazval milovníkom tetovania, ale teraz mám na rukách fotografie mojej ženy a dcéry. Keď sa na nich pozriem, hneď sa cítim lepšie. Zdá sa mi, že sú stále so mnou.
Jack. Narodený: 1938, prvé a posledné tetovanie: 1999
Keď som pracoval ako učiteľ, začali sa raz moji študenti baviť o tetovaní. Jeden z nich mi položil otázku: „Jack, máte tetovanie?“ Odpovedal som: „Nie, ešte som nemal dôvod si ho urobiť.“ Keď moja trieda končila, dostal som od nich poukaz do tetovacieho salónu. Povedali: „Jack, teraz si môžete urobiť tetovanie. Tak si na celý život zapamätáte, ako veľmi pre nás znamenáte!“ Bol som hrdý ako páv. Čo je lepšie, než dostať taký darček od svojich študentov, že? Myslím si, že som jediný učiteľ, ktorý nosí tetovanie od svojich študentov.
Tilly. Narodená: 1949, prvé a posledné tetovanie: 2017
Raz sa ma spýtala vnučka na svoje narodeniny: „Chceš ísť do mačacej kaviarne? Alebo si dáme urobiť spoločné tetovanie? Chcela by som zachytiť silný vzťah nás dvoch!“ Tetovanie veľmi nemusím, ale toto sa mi veľmi páčilo. A vlastne sa to páči všetkým!
Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane!
Prečítajte si tiež:
- To, čím si musel prejsť tento chlapec si nezaslúži skutočne žiadne dieťa: Ako dospelý muž sa snaží pomáhať deťom s podobným problémom!
- Tento domov dôchodcov vyzerá z vonku úplne obyčajne: Vo vnútri však pripomína úplne staré dobré časy, keď boli seniori šťastní…
- V útulku strávil 17 rokov. Na sklonku života ho konečne adoptovali, toto je príbeh so šťastným koncom!
Páčil sa vám náš článok? Zdieľajte ho so svojimi priateľmi a potešte ich správami z redakcie pekných novín!
