,Dcéra sa sťažovala svojmu otcovi, že má mizerný život a nevie ako sa má so všetkými problémami vysporiadať. Sťažovala sa, že je už unavená sa stále s niekým hádať a bojovať. Ako náhle vyrieši jeden problém, druhý už je na ceste.
Jej otec, ktorý pracoval ako šéf kuchár, jej navrhol, aby šla s ním ráno do práce.
Dcéra nechápavo súhlasila a tak prišla ráno k otcovi.
Otec naplnil tri veľké hrnce vodou a každý z nich dal variť. Keď voda v každom hrnci začala vrieť, do prvého hodil zemiaky, do druhého vajíčka a do posledného kávové zrná. Niekoľko minút ich nechal variť s tým, že počas varenia s dcérou neprehovoril ani slovo.
Tá začínala byť nedočkavá a nervózne čakala, čo sa bude diať.
Po 20 minútach otec vypol variče. Z prvého hrnca vytiahol zemiaky a umiestnil ich do misky, z druhého hrnca vytiahol vajíčka, ktoré dal taktiež do misky. Z posledného hrnca nabral šálku kávy.
V tom sa otočil na dcéru a spýtal sa jej: „Dcéra moja, čo vidíš?“ Ona mu na to odpovedala: „Zemiaky, vajíčka a kávu“.
„Pozri sa bližšie a chyť si zemiaky.“ Povedal otec.
Dcéra zobrala zemiaky do rúk a zistila, že boli mäkké. Potom jej otec navrhol, aby zobrala do rúk vajíčka a skúsila ich rozbiť. Tak aj urobila. Rozbila vajíčka, očistila ich od škrupiny a v ruke jej zostalo natvrdo uvarené vajíčko. Nakoniec jej otec navrhol, aby si odpila z kávy. Bohatá aróma a chuť kávy jej vyčarovala úsmev na tvári.
Dcéra nechápala, čo jej tým chcel otec naznačiť a tak sa ho spýtala:
„Otec, čo to má znamenať?“
V tom jej otec začal vysvetľovať:
„Zemiaky, vajíčka aj kávové zrná čelili rovnakej nepriazni osudu – vriacej vode. A každé z nich reagovalo rozdielnym spôsobom. Zemiaky boli silné, tvrdé a nemilosrdné, ale vriaca voda ich premenila na mäkké a slabé. Vajíčko bolo veľmi krehké a jeho jemnučká vonkajšia škrupinka chránila jeho vnútro až dovtedy, dokiaľ sa nevystavilo nepriazne vriacej vody. Vriaca voda premenila jeho vnútro na tvrdé, silné a odolné.
Kávové zrná boli výnimočné a jedinečné. Po tom ako boli vystavené nepriazni vriacej vody, zmenili vodu a vytvorili niečo úplne nové.“
Na to sa otec spýtal dcéry:
„Ktoré si ty?“ Keď nepriazeň osudu klope na tvoje dvere, ako zareaguješ? Ako zemiaky, vajíčka či kávové zrná?“
Dcéra moja, v živote sa dejú okolo nás rôzne veci. Prežívame zlé ale aj dobré udalosti no len na jednej veci skutočne záleží. Na tom, ako tieto udalosti zmenia naše myšlienky a naše vnútro. Či zmäkneme ako zemiak, či nás posilnia ako vajíčko, alebo či my zmeníme ich a vytvoríme z nich niečo nové.
Páčil sa vám náš článok? Zdieľajte ho so svojimi priateľmi a potešte ich správami z redakcie pekných novín!
Mohlo by Vás zaujímať:
- Pred 70 rokmi sa musela vzdať svojej dcéry a dať ju na adopciu. Keď mala 90 rokov, našla ju! Pozrite si chvíľu, keď sa opäť stretnú
- Anjel strážny: Svojej dcére už ako dospelej povedala, že chcela ísť na potrat, no stalo sa niečo, čo ju zastavilo…
- Lekári im povedali, že ich dieťa mimo maternice neprežije. Pri narodení sa stal zázrak a otec verí, že je to vďaka vyslyšaným modlitbám!
- Dcéra sa sťažovala otcovi o svojom živote: Ten jej dal obrovskú lekciu, ktorú by si mal prečítať každý z nás!
